Svetlušky lietali sem a tam a maľovali oblohu prenádhernými svetelnými obrazcami, krása nevídaná. Iba svätojánska muška Vilmuška bola smutná. Ako sa snažila, tak sa snažila, nie a nie zasvietiť. Zosmutnela, pretože si veľmi túžila zatancovať na parádnom koncerte a kamarátky jej nevedeli pomôcť. Spolu žialili a plakali, až ich vo večernom polospánku začul bratranček mesiačik a razom zbehol dolu nazrieť, kto to tam v takú nádhernú noc smúti. Keď uvidel Vilmuškine slzičky, na okamih zosmutnel aj on, ale že bol mesiačik veľký výmyselník, rezkým krokom zašiel pýtať pomoc k víle Černici – kráľovnej nočnej oblohy. Neváhala ani minútu a pustili sa s mesiačikom do práce. Že mala víla jemné a šikovné rúčky, o tom by nebo napísalo nejednu báseň. Od srdca k srdcu a o chvíľku bol na svete prenádherný jagavý lampášik...........
Ďakujeme p. Marienke Novotnej, že nám spolu s kolegyňami ušili krásnu kulisu pre naše divadielko. Veríme, že si naše deti zahrajú ešte veľa krásnych divadielok. Ktovie, možno z nich raz budú veľkí herci...........
PaedDr. M. Rapčanová